35419

        • Moje predmety

        •  Fyzika

          Fyzika (zo starogr. φυσικός (fysikos) = "prirodzený" a φύσις (fysis) = "príroda") je prírodnou vedou o transformáciách energie v priestoročase a o vlastnostiach jej foriem a prejavov, akými sú napríklad hmota, jej pohyb, náboj a tiež sila, ktorou hmota medzi sebou pôsobí. Predmetom fyziky je látka, pole a fyzikálne javy.

          Vo všeobecnosti je úlohou fyziky analýza kauzálnej štruktúry prírody, smerujúca k pochopeniu ako sa svet a vesmír správa. Pojem 'vesmír' je definovaný ako všetko, čo fyzikálne existuje - celý priestoročas, všetky formy energie previazané s jeho štruktúrou, všetky základné prírodné konštanty a prírodné zákony zakódované do jeho štruktúry.

          Fyzika je jednou z najstarších akademických disciplín pôsobiacich v ľudskej kultúre. Práva samostanej vednej disciplíny získala počas vedeckej revolúcie v 16. storočí. Napriek tomu, v mnohých vedných oblastiach (napr. kvantová chémia alebo matematická fyzika) je ťažké vymedziť hranice fyziky.

          Fyzikálne zistenia často ústia do novej technológie a korešpondujú s ďalšími vedami, pričom najevidentnejšie je toto prepojenie s matematikou a filozofiou. Vývoj týchto disciplín fyziku tiež spätne ovplyvňuje.

          Fyzici sa zaoberajú štúdiom správania a vlastností hmoty v najširšom zmysle slova - od subatomárnych častíc, z ktorých je všetko zložené (fyzika častíc), až po správanie sa vesmíru, ktoré nazývame kozmológia.

          Fyziku z hľadiska historického rozdeľujeme na klasickú a modernú fyziku. Z hľadiska spôsobu štúdia prírodných javov potom na experimentálnu fyziku a teoretickú fyziku.

          Napriek mnohým objavom v posledných štyroch storočiach, existuje rada nezodpovedaných otázok vo fyzike a veľa daľších pohľadov k jej výskumu.

           

           

             Matematika

          Matematika (z gr. μαθηματικός (mathematikós)= "milujúci poznanie" > μάθημα (máthema) = "veda, poznanie") je väčšinou definovaná ako štúdium zákonitostí štruktúry, zmeny a priestoru. Neformálne ju môžeme tiež nazvať štúdiom „diagramov a čísel“. Z formálneho hľadiska je matematika skúmanie axiomaticky definovaných formálnych štruktúr použitím logiky a matematického označenia. Matematiku možno chápať jednoducho ako rozšírenie hovoreného a písaného jazyka s veľmi presne definovanou slovnou zásobou a gramatikou, za účelom opisovať a skúmať fyzikálne a konceptuálne vzťahy.

           

          Tetrahedron.jpg Octahedron.jpg
          Dodecahedron.jpg Icosahedron.jpg
          Niektoré platónske telesá tak ako ich poznala už antická geometria.

          Hoci matematika samotná sa väčšinou nepovažuje za prírodnú vedu, špecifické štruktúry skúmané matematikmi majú často pôvod v prírodných vedách, najmä vo fyzike. Matematici sa však zaoberajú aj štruktúrami, ktorých pôvod nie je čisto matematický, napríklad ak poskytujú zovšeobecnenie spájajúce niekoľko odborov alebo zjednodušujú výpočty. Mnohí matematici sa zaoberajú určitými problémami z čisto estetických dôvodov, chápajúc matematiku skôr ako umenie než praktickú alebo aplikovanú vedu. Niektorí matematici nazývajú matematiku „kráľovnou vied“.