Profil školy
70-ročnú históriu Baníckeho učilišťa v Rožňave už môžeme zaradiť medzi slávne obdobia dejín mesta Rožňavy a rožňavského baníctva.
V roku 1946 vznikol národný podnik Železorudné bane so svojimi najväčšími závodmi v Rudňanoch, Rožňave, Nižnej Slanej. Medzi najväčšie problémy a ťažkosti patril nedostatok kvalifikovaných pracovných síl. Podľa vzoru Železorudných baní v Rudňanoch, kde založili podnikové učilište, sa táto forma vzdelávania rozšírila aj na oblasť Gemera, a to založením školy na výchovu baníckeho dorastu v Rožňave.
Dňa 1.9.1948 bol slávnostne otvorený prvý školský rok učilišťa, v tom čase pod názvom Ústav baníckeho dorastu v Rožňave.
Spočiatku sa vyučovalo v drevenom baraku postavenom v záhrade Baníckeho múzea, neskôr si stredisko prenajalo budovu bývalého evanjelického gymnázia.
V školskom roku 1948/49 sa na banícke povolania začalo pripravovať prvých 17 frekventantov.
7. júla 1949 prijal prezident K.Gottwald na zámku v Lánoch 300 baníckych učňov z celej republiky, medzi ktorými boli aj banícki učni z Rožňavy.
Pod názvom „Lánska akcia“ sa začalo v Rožňave v roku 1949 výstavba novej modernej budovy baníckeho učilišťa.
1.septembra 1949 do prvého ročníka nastúpilo už 160 a do druhého ročníka 28 učňov.
S dvojročným učebným odborom sa vytvorili podmienky pre perspektívne zabezpečenie kvalifikovaných pracovných síl. Praktická výučba baníckych učňov prebiehala na banskom úseku Štefan, ktorý dostal prívlastok „školský revír“.
Od roku 1950 sa strediská pracujúceho dorastu a ústavu baníckeho dorastu premenovali na základné odborné školy banícke. Teoretické vyučovanie prebiehalo dva dni a praktický výcvik trval štyri dni v týždni. Štúdium bolo dvojročné a končilo sa záverečnými skúškami. Po ich úspešnom vykonaní získali absolventi kvalifikáciu pomocného haviara.
Od roku 1952 prešli zariadenia na výchovu baníckeho dorastu do systému štátnych pracovných záloh. Poslaním tohto systému bolo vychovávať kvalifikované pracovné sily pre rozvíjajúci sa priemysel, teda aj pre baníctvo. Zariadenie na prípravu a vzdelávanie baníckych učňov v Rožňave bolo premenované na Banícke učilište štátnych pracovných záloh (BU ŠPZ).
Školský rok 1952/53 začal nielen s novým názvom školy, ale, čo bolo hlavné, vyučovať sa začalo v novej modernej budove postavenej na tento účel. Súčasne bol postavený aj internát, telocvičňa, športové ihrisko a garáže.
Od roku 1958 rožňavské učilište zabezpečovalo výchovu učňov prevažne pre profesie strojný zámočník a automechanik. Pre tieto profesie však boli objekty dielní malé a strojové zariadenie zastarané, preto v rokoch 1968 -71 boli dielne rekonštruované a zmodernizované.
V školskom roku 1978/79 sa zaviedli na učilišti nové učebné odbory - obrábač kovov a elektromechanik, súčasne sa otvorilo štvorročné štúdium odboru baník-mechanizátor.
V roku 1980 sa uskutočnila 4. etapa prestavby učňovského školstva a Stredné odborné učilište banícke v Rožňave bolo postavené na úroveň ostatných stredných odborných škôl. Vyučovali sa tu tieto profesie: baník-mechanizátor, mechanik strojov a zariadení, obrábač kovov, elektromechanik a mechanik opravár, obidve s odborným zameraním na stroje a zariadenia.
Od školského roku 1983/84 sa otvoril štvorročný študijný odbor mechanik strojov a zariadení. Pristúpilo sa k výstavbe novej dielenskej haly Agrostroj s komplexným strojovým a materiálnym vybavením.
V školskom roku 1984/85 sa začala spolupráca s Baníckym múzeom v Rožňave, kde sa naši žiaci študijného odboru baník - mechanizátor podieľali na výstavbe povrchovej baníckej dráhy, ktorá po ukončení slúžila na výstavné účely ako nová expozícia múzea.
Pri SOU baníckom v Rožňave bo založený folklórny súbor Haviar, ktorý obhájil kategóriu „C“, čo mu umožňuje vystupovať aj v zahraničí. Súbor dosahoval obrovské úspechy a je aktívny aj v súčasnosti.
Rok 1986 sa niesol v znamení mieru. V školskom roku 1988/89 sa vybudovala učebňa výpočtovej techniky vybavená 15 počítačmi a začalo sa s rekonštrukciou nových priestorov pre skvalitnenie výučby odboru elektromechanik.
V školskom roku 1990/91 sa zmenil názov školy na Stredné odborné učilište. Vzhľadom na útlm baníckej výroby v Rožňave a okolí bola zrušená výučba všetkých baníckych odborov.
V školskom roku 1993/94 sa na škole začína s výučbou učebných odborov mechanik elektronických zariadení a experimentálneho odboru autoelektikár a pre absolventov učebných odborov sa zavádza denná forma nadstavbového štúdia v odboroch strojárstvo a elektrotechnika.
V ďalších rokoch škola začína s modernizáciu odborných učební súvisiacich s rozvojom výpočtovej techniky, automatizácie a informatizácie školstva.
V roku 2003 sa škola zapája do projektu národnej spoločnosti CISCO v spolupráci s Technickou univerzitou v Košiciach Fakultou elektrotechniky a informatiky.
Zavádzajú sa nové odbory, a to zamerania a to mechanik elektrotechnik so zameraním na výpočtovú techniku, automatizáciu a grafik digitálnych médií.
V školskom roku 2008/2009 sa zmenil názov školy na Strednú odbornú školu, Hviezdoslavova 5, Rožňava.
Posledné desaťročie školy bolo obdobím dôležitých zmien.
Naša škola sa zaradila medzi popredné vzdelávacie inštitúcie v rámci regiónu. Ako otvorená škola reagovala na požiadavky žiakov, rodičov, ako aj celej spoločnosti.
Po predchádzajúcej racionalizácii stredných škôl v rámci KSK došlo v roku 2011 k zlúčeniu troch stredných škôl - Strednej odbornej školy Hviezdoslavova 5, Strednej priemyselnej školy stavebnej v Rožňave a Stredného odborného učilišťa poľnohospodárskeho v Štítniku do jedného subjektu.
Spojením troch škôl do jedného celku sa vytvorila v regióne Rožňava vzdelávacia inštitúcia, ktorá ponúka široké spektrum vzdelávacích programov technického zamerania.
Od 1.9.2014 škola nesie názov Stredná odborná škola technická, Hviezdoslavova 5, Rožňava.
SOŠT nástupom nového vedenia od 1.9.2014 nabrala dynamiku nielen v novom riadení, ale hlavne humánnym prístupom k žiakom a zamestnancom školy. Škola poskytuje žiakom dobré základy odborného ale aj všeobecného vzdelania, zodpovedajúceho podmienkam rýchlo sa meniaceho sveta.
Vychádzajúc z potrieb praxe boli do školských vzdelávacích programov zapracované požiadavky trhu práce a podnikateľských subjektov, s ktorými škola spolupracuje.
Odborníci z oblasti personalistiky predpokladajú, že zamestnanosť absolventov stredných odborných škôl technického zamerania bude rásť..
Za kľúčové pri hľadaní vhodného uplatnenia absolventov považujeme najmä inovácie vzdelávacích programov tak, aby žiaci už na školách mali možnosť získavať kvalitné informácie v odbore a pracovať s modernými technológiami, s podporou zo strany firiem, v ktorých naši žiaci môžu vykonávať predpísanú odbornú prax. Výučný list, ktorý žiaci majú možnosť v niektorých odboroch získať spolu s maturitným vysvedčením, môže byť dobrým štartom pre založenie živnosti v odbore, ktorý vyštudovali
Ďalším benefitom absolventov je, že absolventi získavajú pevné odborné základy, ktoré umožňujú s vysokú flexibilitu pri prípadnej rekvalifikácii na iný príbuzný strojársky či elektrotechnický odbor.
Šikovný remeselník si vždy prácu nájde!