Do fotoalbumu bola pridaná nová galéria Strojársky veľtrh Nitra.
Medzinárodný strojársky veľtrh – Nitra
20. medzinárodný veľtrh strojov, nástrojov, zariadení a technológií, tohto roku sa konal od 21.05.2013 do 24.05.2013.
Strojári a elektrotechnici našej školy sa ho zúčastnili 23.05.2013.
Takže začnem hneď od začiatku. Zraz sme mali pred školou, ráno o 06:00. Sprevádzali nás pani učiteľky Mgr. Bezeková, Ing. Mosná a pán učiteľ Ing. Gmurczyk .Cesta bola síce dlhá a únavná no nakoniec sme dorazili do Nitry a zakrátko aj do areálu výstavy. Bolo to okolo 10:00, neviem presne nesledoval som čas..Po tom čo nám pani učiteľka Bezeková nadiktovala svoje telefónne číslo pre prípad “keby niečo“ sme dostali pokyny o návrate k nášmu autobusu o 14:30.S veľkou zvedavosťou sme sa pustili so spolužiakmi k nám najbližšiemu pavilónu. Z neho do ďalšieho a tak ďalej...
V každom pavilóne bolo niečo iné. Kým v jednom boli sústruhy a CNC obrábacie stroje (ktoré sú mimochodom veľmi zaujímavé) a k nim patriace súčiastky, tak zatiaľ v ďalších boli strojové súčiastky ako napríklad ozubené kolesá od firmy Matis, motorové piesty, liatinové hriadeľové ložiská, rôzne liatinové rúry a ešte veľa iných súčiastok. Taktiež sme videli obrovský stroj na vyrezávanie plechov PrimaPower.V sklenených vitrínach boli vyložené menšie výrobky ako antikorové materiály od Ital Inox Slovakia, valivé ložiská P&M, plastové súčiastky(ozubené kolesá...),laserom vyrezávané plechy no mňa medzi vitrínami zaujali najmä nože na sústuženie od firiem TriboHarmetal a Zinner.
V ďalších pavilónoch sme videli čerpadlá, elektrické motory, meracie prístroje, veľkú automatickú ohýbačku plechov, stroj na výrobu plechových výliskov TruPunch3000,elektromotorové žeriavy a zdviháky, prevodové mechanizmy, vykurovacie pece, kovové granuláty rôznych veľkostí, bubny s malými keramickými kužieľkami ktoré, keď sa bubon roztočí, tak za pomoci trecích síl a ich povrchovým vlastnostiam obrusujú ostré hrany a povrch vloženého materiálu, naprogramované robotické ramená ktoré zvárali, zváračky, hydraulické piesty od najmenších po najväčšie, vzduchové kompresory, stroje na manipuláciu so sypkým a kvapalným materiálom.
Videli sme aj nový program Autodesk gold partner (slúži k plánovaniu strojových súčiastok). Pozoruhodné boli práce technických univerzít ako terénne auto s vodíkovým motorom, do nádrže sa zmestí až 200 l vodíka v plynnom stave a jeho maximálna rýchlosť sa pohybuje okolo 40 km/h. Robot na diaľkové ovládanie s pásovým pohonom. Dvojramenný robot zasa dokázal šikovne otvoriť PET fľašu. Po niektorých halách bolo vidno roboty na kolesách ktoré jazdili po trajektórii vyznačenej čiernou lepiacou páskou na podlahe a taktiež aj pásové dopravníky. Ale i napriek tomu ma najviac zaujalo zariadenie ktoré odvíjalo z kotúča plastovú strunu, tavilo ju a podľa obrazového vzoru v počítači vytváralo plastový 3D model.
Oplatilo sa pozrieť sa i na pneumatiky plnené polyuretánovou penou namiesto vzduchu. Prečo? Lebo takto netreba nafukovať pneumatiky, a takto ani ostré predmety nehrozia defektom. Používajú sa najmä v stavebníctve, poľnohospodárstve a samozrejme na šrotoviskách.
Vystavený bol i automobil značky Peugeot ktorý jazdí na elektrinu.
A už prešlo 12 hodín, čo sme pocítili i v žalúdku, tak sme sa vybrali ku stánkom s občerstvením ja som si vybral pečenú klobásu s horčicou a chlebom, kamarátovi sa viac pozdával hotdog. Bolo tam aj viac stánkov aj reštaurácia a aj stánky so sladkosťami. Po jedle sme prešli vonkajšiu časť výstavy kde boli bagre, stánok s drevorezbami, náradia pre domácich majstrov, motokárová dráha, záhradkárske potreby od Viking a firmy Stihl, kované bránky a zábradlia, vysokozdvižné vozíky a nakoniec staré, stabilné motory (parné aj dieselové) výroby Slávia a Škoda. Pre mňa bol najzaujímavejší dieselový motor Škoda, s elektrickým generátorom. Po ceste sme sa stretli s ďalším spolužiakom, ktorý sa k nám pripojil a zbieral letáky a brožúry od rôznych výrobcov na požiadanie pani učiteliek, a my sme zatiaľ fotili vystavované veci. Čas sa pomaly krátil, Bohuš zobral posledný leták, s Nikolasom sme spravili poslednú fotku a napokon sme sa aj my pozbierali k odchodu.
K autobusu sme dorazili ešte včas. Posadali sme sa na svoje miesta, počkali posledných nastupujúcich a sme sa pohli domov. Prestávku sme mali zas tak ako aj ráno na benzínke, po 15-tich minútach sme už zas boli stále bližšie k Rožňave. Kým som cestoval domov, rozmýšľal som nad tým, že aký bol dobrý tento deň, plný zážitkov a poznania...
I.A Peter Balázs
